AI Deep Research pre právnu rešerš: aj správny report môže niečo podstatné vynechať

Advokát dostane nový prípad. Rozumie cieľu klienta, ale danú oblasť zatiaľ podrobne neriešil. Nevie presne, ktoré predpisy si má naštudovať, aké osobitné režimy môžu byť relevantné a napr. či problém zasahuje aj do práva Európskej únie alebo do pôsobnosti niektorého regulačného orgánu.

Fiktívny prípad celoročného turistického areálu pri chránenom území

Slovenský podnikateľ plánuje spolu s investorom zo Spojených arabských emirátov odkúpiť bývalý rekreačný areál na Slovensku a premeniť ho na celoročné turistické stredisko. Projekt chcú realizovať prostredníctvom spoločnej slovenskej spoločnosti, v ktorej bude mať zahraničný investor väčšinový podiel a poskytne väčšinu financovania.

Existujúce objekty chcú zrekonštruovať a doplniť o malé ubytovacie domy, wellness, vlastný vodný zdroj a termálny vrt, čistenie odpadových vôd a novú prístupovú cestu. Areál susedí s chráneným územím. Časť pozemkov má nevysporiadané vlastníctvo a prístup k areálu vedie aj cez cudzie parcely.

Klient potrebuje pred kúpou vedieť, či a za akých podmienok môže zámer uskutočniť, ktoré súhlasy a povolenia bude potrebovať a aké prekážky môžu ovplyvniť kúpu, financovanie alebo výstavbu. Pre väčšiu komplikovanosť sa niektoré úkony už udiali: firma už niekoľko rokov existuje ako slovenská s. r. o., vlastní práva na vrt a niektoré pozemky.

Ide o vymyslený prípad, ktorý sa svojou komplexnosťou podobá na reálne zadanie klienta. Používame ho na ilustráciu potreby širokého mapovania; nie je opisom prípadu použitého pri našom testovaní.

Predstavte si, že toto zadanie dostanete ako advokát. Pozemkovému právu sa bežne venujete, takže vlastníctvo parciel a prístup k areálu sú vám blízke. Takýto projekt ako celok však riešite prvýkrát. Na začiatku nemusíte vedieť, ktoré všetky ďalšie otázky treba otvoriť ani ako sa navzájom ovplyvňujú.

Čo treba preveriť pri plánovanej výstavbe a celoročnej prevádzke? Aký význam môže mať susedstvo chráneného územia, vlastný vodný zdroj, termálny vrt či odpadové vody? Aké otázky otvára zahraničný investor, jeho väčšinový podiel a spôsob financovania? Čo potrebujeme zistiť ešte pred kúpou a čo môže zostať na neskoršiu fázu? Zatiaľ ide o smery na preverenie, nie o záver, že sa na projekt automaticky vzťahujú konkrétne povinnosti.

Práve tu chceme využiť AI na zmapovanie problému: pomôcť nám identifikovať súvisiace oblasti, vysvetliť ich väzbu na zámer a nájsť zdroje aj chýbajúce údaje. Potrebujeme najskôr zistiť, čo všetko má byť predmetom právnej analýzy.

Prvá rešerš a otázka jej pokrytia

Prirodzený postup advokáta dnes môže vyzerať takto: opíše prípad AI, zapne Deep Research a požiada o vyhľadanie relevantných predpisov, rozhodnutí a ďalších zdrojov.

Po čase dostane rozsiahly text s citáciami. Výsledok vyzerá ucelene a ponúka prvú orientáciu. Zostáva však otázka: pokrýva to, čo bude advokát naozaj potrebovať?

S podobnou potrebou sme sa stretli pri spolupráci s klientkou advokátkou. Skôr než sa dostaneme k postupu, ktorý sme pre úvodné mapovanie pripravili, pozrime sa na to, čo môže pri samotnom Deep Research zostať skryté.

Čo nám Deep Research poskytuje

Pod Deep Research tu rozumieme režim, v ktorom AI vykonáva viacstupňové vyhľadávanie, číta dostupné zdroje a skladá z nich odpoveď. Konkrétne možnosti sa medzi AI poskytovateľmi líšia.

Pre právnika môže byť takýto nástroj užitočný. Pomôže mu objaviť odbornú terminológiu, nájsť prvé predpisy a rozhodnutia, porovnať zdroje či pripraviť otázky na ďalšie skúmanie. Pri vstupe do neznámej oblasti môže výrazne uľahčiť začiatok práce.

Pri používaní však potrebujeme rozlišovať dve veci: správnosť toho, čo nástroj našiel, a dostatočnosť toho, čo vôbec skúmal.

Dôležitý je aj čas. AI môže nájsť tematicky relevantný zákon alebo rozhodnutie, ktoré ešte nie sú časovo správne pre posudzovanú vec. Advokát preto potrebuje uviesť rozhodujúce dátumy a účel analýzy: posudzuje minulú udalosť, dnešný stav alebo pripravovaný krok?

Rešerš má pracovať s príslušným znením predpisu, prechodnými pravidlami a judikatúrou zasadenou do správneho časového kontextu. Pri neskoršom rozhodnutí treba osobitne posúdiť jeho význam pre skorší skutok; samotný novší dátum ho automaticky nevylučuje ani nerobí použiteľným.

Aj správny report môže vynechať rozhodujúcu otázku

Predstavme si, že AI nájde desať skutočných dokumentov a správne ich zhrnie. Advokát otvorí citácie, skontroluje príslušné pasáže a nezistí chybu.

Napriek tomu môže chýbať osobitný právny režim, ktorý nástroj vôbec nezachytil. Report napríklad dôkladne rozoberie zmluvné vzťahy, ale neidentifikuje súvisiacu otázku z oblasti ochrany životného prostredia, otázky súvisiace s termálnym vrtom a pod. Jeho jednotlivé tvrdenia môžu byť správne a celkový podklad napriek tomu nedostatočný.

Kontrola nájdených zdrojov neodhalí automaticky právnu otázku, ktorá sa do rešerše vôbec nedostala.

Pre advokáta pracujúceho mimo svojej bežnej špecializácie je to podstatné. Práve v neznámej oblasti sa ťažšie rozpoznáva, čo vo výsledku chýba. Dĺžka textu, počet citácií ani presvedčivý jazyk túto medzeru neukážu.

Poznámka: Tieto príklady berte ako ukážku možnej situácie. Nie som právnik a možno si poviete: veď je jasné, že treba riešiť aj tieto otázky. Vychádzame z reálneho prípadu, keď advokátka musí riešiť aj oblasti, ktorými sa bežne nezaoberá.

Prvé rozhodnutia ovplyvňujú ďalší smer hľadania

Pri rešerši AI priebežne rozhoduje, aké otázky položí, ktoré výsledky otvorí a ktorým súvislostiam sa bude venovať ďalej. Skorý zdroj alebo prvá interpretácia zadania môžu ovplyvniť ďalšie hľadanie.

Ak nástroj začne prípad chápať príliš úzko, môže následne podrobne rozpracovať práve tento rámec. Ďalšie vyhľadávanie potom pridáva hĺbku, ale nemusí pridať šírku. To znamená, že nejaká podstatná oblasť sa dostatočne alebo vôbec nepreskúma.

Jednotlivé AI nástroje majú funkciu Deep Research postavenú odlišne. Niektoré používajú hlavného agenta, ktorý plánuje prácu a zadáva úlohy pomocným agentom (takýto postup opisuje napríklad Anthropic). Ďalší smer výskumu sa mení podľa priebežných zistení. Proces teda prebieha v krokoch: zadanie otázky, vyhľadávanie, vyhodnocovanie zdrojov a rozhodovanie o ďalších krokoch podľa zistení. A tu môže vzniknúť príliš úzky rámec rešerše alebo odklon iným smerom.

Neznamená to, že AI vždy zostane pri prvej hypotéze. Môže sa opraviť, zmeniť plán a objaviť nové súvislosti. Pri právnej práci však potrebujeme mať dôvod veriť, že sa alternatívami skutočne zaoberala.

Ani väčší počet pomocných agentov automaticky nerieši šírku. Ak dostanú iba úlohy odvodené od úzkeho počiatočného plánu, môžu veľmi dôkladne preskúmať jeho jednotlivé časti a pôvodné opomenutie zachovať.

Problém môže byť aj v prístupe k zdrojom

Výsledok závisí od toho, ktoré dokumenty má nástroj v danom momente k dispozícii a čo z nich aj reálne dokáže prečítať.

Dokument síce nájde, ale nemusí ho dokázať otvoriť. Alebo načíta iba časť textu či vytiahne iba metadáta dokumentu, jeho krátke zhrnutie a pod. Niekedy existuje dostupná kópia na inom oficiálnom mieste, ale nástroj sa k nej v danom behu nedostane.

Rozdiel medzi „našli sme odkaz“, „prečítali sme dokument“ a „overili sme toto tvrdenie v konkrétnej pasáži“ je preto zásadný.

Čiže dôslednosť, s akou sa daný dokument prečíta, či sa z neho vyextrahuje to podstatné alebo či sa vôbec v danom behu AI agenta nájde, môže zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok.

Vy si poviete, veď ten zákon je dostupný na webe, ale AI agent ho v danom momente nemusel nájsť alebo dokázať prečítať napr. iba z technických príčin a pri ďalšom behu by ho možno bez problémov našiel a vyextrahoval.

Poznámka: Toto sa nám reálne dialo pri testovaní. Išlo o dokumenty týkajúce sa hlbinných vrtov a ich podmienok. AI na ne odkazovala, ale z 10 behov úlohy iba raz dokázala celý dokument aj prečítať.

Citácia ešte nepotvrdzuje právnu použiteľnosť

Aj dostupný a správne identifikovaný dokument môže byť použitý nesprávne. Pri právnej rešerši treba skúmať najmä:

• či ide o relevantnú jurisdikciu a rozhodné časové znenie;
• či sa predpis na danú osobu a činnosť vôbec vzťahuje;
• či záver nemení výnimka, definícia alebo prechodné ustanovenie;
• či citovaný text predstavuje záväzné právo, rozhodnutie, usmernenie alebo odborný komentár;
• či rozhodnutie rieši porovnateľnú otázku a aké je jeho postavenie v ďalšej judikatúre.

Vám je to jasné, ste právnici. Avšak AI nástroj síce môže tieto otázky spracovať, no prítomnosť odkazu sama osebe nedokazuje, že ich vyriešil správne.

Štúdia publikovaná v roku 2025 našla nesprávne alebo nepodložené odpovede aj v skúmaných špecializovaných právnych AI nástrojoch. Jej výsledky nemožno preniesť ako mieru chybovosti na dnešný Deep Research bežných všeobecných AI nástrojov alebo na slovenské právo; ukazujú však, prečo ani práca so zdrojmi nenahrádza odbornú kontrolu právnikom. „Dôveruj, ale preveruj“ je tu rozhodne na mieste.

Sumarizácia zistení

Ďalšie riziko vzniká pri tvorbe konečného textu. Podstatná otázka sa môže počas rešerše objaviť a pri zhrnutí zmiznúť. Zachovanie názvu oblasti ešte neznamená zachovanie celého kontextu, konkrétnej povinnosti, výnimky alebo nevyriešeného rozporu.

Prečo môže rovnaké zadanie priniesť rozdielne mapy

Opakované zadanie môže viesť k odlišným dopytom, výberu zdrojov a smerom prehlbovania. Rozdiely môžu súvisieť s rozhodovaním modelu aj s dostupnosťou a podobou výsledkov vyhľadávania. Ani totožné zadanie preto nezaručuje totožný výsledok.

Dôležitý je praktický dôsledok: jeden výstup nemusí predstavovať jediný možný spôsob, ako sa na prípad pozrieť.

Generovanie textu je jednou súčasťou tohto procesu, ale samo osebe neznamená, že odpoveď musí byť pri každom opakovaní iná. Pre rešerš je podstatné, že AI môže pripraviť trochu odlišné vyhľadávacie dopyty. Nájdené zdroje či ich poradie sa potom môžu líšiť a ovplyvniť ďalšie rozhodnutie, ktorým smerom sa pri rešerši vybrať. Rozdiel môže vzniknúť aj tým, že sa v jednom behu podarí dokument otvoriť a v druhom nie.

Čo si z toho odniesť do právnej praxe

Deep Research môže byť užitočným začiatkom právnej rešerše. Pomôže nájsť prvé zdroje, pomenovať otázky a rozbehnúť orientáciu v neznámej oblasti. Z jeho výstupu však nemôžeme automaticky vyvodiť, že zachytil všetky právne významné súvislosti alebo že všetky nájdené informácie možno použiť na konkrétny prípad.

Pri čítaní výsledku preto potrebujeme položiť dve odlišné otázky: Je správne to, čo AI uvádza? A čo podstatné v jej odpovedi chýba?

• Prvú riešime kontrolou tvrdení, zdrojov, časových znení a podmienok ich použitia.
• Druhá vyžaduje pozrieť sa aj mimo už vytvorenej mapy: skúmať alternatívne kvalifikácie, ďalšie osoby, fázy projektu a dôsledky, ktoré sa do reportu nemuseli dostať.

Vráťme sa k turistickému areálu. Podrobná odpoveď o vlastníctve pozemkov a prístupe ešte nehovorí, že máme dostatočný podklad na posúdenie celého zámeru. Potrebujeme vedieť aj to, ktoré ďalšie otázky boli preskúmané, ktoré zostali otvorené a ktoré údaje alebo dokumenty treba získať. Pri už existujúcej spoločnosti a skôr uskutočnených úkonoch navyše nemôžeme všetko posudzovať iba podľa dnešného stavu.

Prakticky sa preto oplatí od AI požadovať vysvetlenie väzby každej témy na prípad, rozlíšenie prečítaných a iba nájdených zdrojov a konkrétny zoznam otvorených otázok. Ak dokument nevedela získať, potrebujeme vedieť ktorý, prečo je dôležitý a čo bez neho nemožno uzavrieť. Ani takýto zoznam však neodhalí medzeru, ktorú nástroj sám nerozpoznal.

Ďalším krokom môže byť rozhovor s AI nad výsledkom: preverovanie predpokladov, skúšanie alternatívnych scenárov a zadávanie cielených doplňujúcich rešerší. Pri rozhodujúcich otázkach musí nasledovať čítanie pôvodných prameňov a odborné posúdenie advokátom. Práve spojenie týchto krokov môže postupne vytvoriť použiteľný základ právnej analýzy.

Takáto práca si vyžaduje čas a priebežné riadenie. Ak ju chceme opakovať aj pri ďalších prípadoch, dáva zmysel pripraviť si postup, ktorý úvodné zisťovanie usporiada, zachová získané podnety a uľahčí kontrolu. Pravidlá a prompty môžu AI viesť k dôslednejšej práci; samy osebe však nezaručia úplnosť ani správnosť výsledku.

Úžitok AI neposudzujeme podľa toho, ako presvedčivo vyzerá report, ale podľa toho, či nám pomáha rozpoznať relevantné otázky a rozhodnúť, čo treba ďalej overiť.

V nadväzujúcom článku ukážeme, ako sme túto potrebu premietli do postupu Mapovanie právnej rešerše: od ručných krokov cez tri samostatné mapovania až po podklad, nad ktorým môže advokát pokračovať vo vlastnej odbornej práci.